Hrdlička

Mesiac máj  sa okrem iného bude v tomto roku  niesť aj v znamení 10. výročia vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a v tejto súvislosti bude aj mesiacom, v ktorom sa budú konať voľby poslancov do Európskeho parlamentu. Je to príležitosť pre nás všetkých zamyslieť sa nad vývojom a smerovaním našej spoločnosti za posledné desaťročie.

Vývoj po novembri 1989 nabral jasné kontúry. Treba zdôrazniť fakt, že československý socializmus  v záujme zachovania svojej ďalšej perspektívy  nevyhnutne vyžadoval vážne reformy, ktoré sa však už nestihli realizovať. Veľmi rýchlo došlo k jeho totálnej deštrukcii a naštartoval sa vývoj negujúci všetky jeho spoločenské stránky.

Dnes je evidentné, že hlavným  cieľom  bolo predovšetkým ekonomické ovládnutie priestoru krajín bývalého východného bloku, a teda aj Slovenska, a zároveň postupné psychologické ovládnutie obyvateľstva.  Výsledkom bola takmer totálna likvidácia  ekonomickej štruktúry Slovenska, jej ovládnutie nadnárodnými spoločnosťami ako aj zmocnenie sa lacného a kvalifikovaného  trhu práce. Vo vleku s uvedeným boli naštartované takzvané integračné procesy, ktoré sledovali začlenenie samostatnej Slovenskej republiky do transatlantických a európskych štruktúr ktoré vyvrcholilo vstupom SR do NATO a Európskej únie.

Treba zdôrazniť, že myšlienky integrácie európskych národov sú blízke aj komunistom a taktiež treba pripomenúť, že to bol práve Lenin, ktorý už na začiatku 20. storočia hovoril o perspektívach spoločného európskeho domu. Aká je však dnešná Európska únia? Je skutočne rovnoprávnym spoločenstvom európskych štátov, alebo je spoločenstvom ovládajúcich a ovládaných krajín? Je spoločenstvom s rovnakými podmienkami pre všetkých zúčastnených alebo spoločenstvom rovných a rovnejších? Je Európska únia spoločenstvom, v ktorom majú všetci občania rovnaké práva i povinnosti a rovnaké príležitosti?

Vývoj posledného desaťročia hovorí jasnou rečou, že Európska únia je v prvom rade úniou či spoločenstvom kapitálu a, žiaľ, neslúži radovým spoluobčanom. Je nástrojom európskych kapitálových skupín, ktoré jej mechanizmy využívajú na úzku kumuláciu kapitálu. Všetko je realizované v prospech tohto cieľa. Možno taktiež badať, že je spoločenstvom, kde funguje silná ekonomická diskriminácia menších štátov či štátov bývalého východného bloku. Toto všetko sa prejavuje v tom, že práve krajiny bývalého východného bloku, a teda aj Slovensko, sa trápia s obrovskou nezamestnanosťou, ba dokonca s chudobou. Prejavuje sa to v tom, že mzdy našich pracujúcich a starobné dôchodky sa vo väčšine pohybujú na úrovni 25% platov a dôchodkov v porovnaní s krajinami západnej Európy, a pritom ceny tovarov a služieb sú porovnateľné a mnohokrát aj vyššie práve na Slovensku. Prejavuje sa to v tom, že sa vytvára tlak na to, aby sme naše najúrodnejšie polia zatrávňovali a zalesňovali, aby sme značne obmedzovali  aj živočíšnu výrobu a aby sme všetko  dovážali  zo západnej Európy. Prejavuje sa to v tom, že sa po cielenej likvidácii  pôvodnej priemyselnej štruktúry Slovenska,  vytvorili podmienky pre fungovanie zahraničných spoločností, ktoré veľmi efektívne využívajú lacnú pracovnú silu a odčerpávajú zo Slovenska  okolo 80% ziskov. 

Neustále dochádza k dramatickému znižovaniu sociálnych štandardov obyvateľstva. Zo zdravotníctva, sociálnej starostlivosti  ba dokonca aj školstva sa stáva dobre fungujúci biznis. pričom človek – občan  je až na okraji záujmu. Ekonomická kríza, ktorá postihuje aj Európu je „liečená“ z verejných zdrojov na úkor občanov a opäť v záujme kapitálových skupín.  Honba za ziskom je absolútne bezohľadná nielen k človeku, ale aj k životnému prostrediu, ktoré už vysiela veľmi vážne varovné signály vo forme zmeny klimatických pomerov.  Zahraničná politika krajín Európskej únie je totálne v područí politiky USA a NATO a riadi sa právom silnejšieho, nie právom medzinárodne kodifikovaným. V tejto súvislosti sa slovenská politická reprezentácia správa totálne servilne voči Bruselu, čo je mnohokrát  v hrubom rozpore s národno-štátnymi záujmami Slovenskej republiky.

Toto všetko je skutočná tvár dnešnej Európskej únie a zároveň veľmi stručná charakteristika slovenských pomerov. Do tejto negatívnej  situácie nás všetkých priviedla vlna  zrejme nezvratného vývoja ktorej koridor bol jasne vymedzený. Poznávajúc historický kontext spoločenského vývoja na prelome 20. a 21. storočia a rovnako tak poznávajúc úroveň vedomia ľudí   sa vynára otázka či boli reálne aj  iné jeho  alternatívy. Bolo spoločensko-politicky i ekonomicky reálne, aby SR zostala mimo štruktúr EÚ?  Hľadajúc odpovede na formulované otázky,  ktoré by sa nepriečili dialektickému ponímaniu reality, sme sa aj my, komunisti, pred desiatimi rokmi vyslovili za vstup SR do Európskej únie. No v danej dobe sme v parlamente zastupovali jedinú politickú silu, ktorá odmietla podporiť prístupové podmienky SR k EÚ, ktoré jednoznačne vnímala ako diskriminačné a maximálne nevýhodné pre SR. Aj dnes s odstupom času sme presvedčení, že išlo o akt hraničiaci s vlastizradou a považujeme za nevyhnutné sa k týmto otázkam vrátiť a v čo najväčšej miere sa pokúsiť ich korigovať. 

Komunisti, usilujúc sa o objektívne a reálne poznanie a pochopenie  súčasných spoločensko-politických i ekonomických trendov v Európe i vo svete  a rešpektujúc  súčasné  hospodárske i politické  možnosti  a väzby Slovenska, vidia napriek konštatovanému reálne možnosti  na prebudovanie Európskej únie. Sme presvedčení, že existujú reálne možnosti na to, aby bola Európa integrovaná na základe princípov rešpektovania kultúrnych i historických tradícií jednotlivých národov, aby bola integrovaná na základe princípov sociálnej spravodlivosti, solidarity a národnej suverenity. Veríme, že spoločenský vývoj môže postupne smerovať k tomu,  že EU nebude nástrojom kapitálu, ale bude nástrojom presadzovania požiadaviek väčšiny jej obyvateľov. V krajinách Európskej únie pôsobia mnohé  politické sily ktoré sledujú tento cieľ. Aj tento fakt  vedie ľavicové a pokrokové zoskupenia na Slovensku k tomu, že sa uchádzajú o dôveru našich spoluobčanov vo voľbách do Európskeho parlamentu. No je len a len na Vás ako sa rozhodnete – či dáte hlas politikom presadzujúcim doterajšie smerovanie EÚ alebo sa rozhodnete hlasovať za ľudí snažiacich sa o prebudovanie Európy.

PhDr. Jozef Hrdlička